Keď ma niečo už veľmi dlho dusí, tak si sadnem a napíšem o tom. Keď je to už napísané, príde na mňa taká mánia, chcem, aby si to niekto aj prečítal. To je už ťažšie. Tridsiateho marca som napísal článok, ktorý mi odmietli uverejniť medzi blogmi svojich čitateľov TREND a SME. Netuším prečo ? Posúďte :
Jedným z dôvodov, prečo boli u nás reformy pána Mikloša priechodné, bola ich prospešnosť pre kasu vládnej strany a švajčiarske účty niektorých jej členov a priaznivcov. Reformy prospeli aj prvej vláde pána Fica, SNS dostala voľnú ruku, nabalili sa a ustúpili.
Pri vláde pani Radičovej sa to zvrhlo, pán Mikloš stratil kontrolu a pán Dzurinda veľmi amatérsky zariadil kolaps daňového systému. Počas výpadku sa previedli peniaze na účty k tomu určených firiem vo forme nadmerných odpočtov, čím sa celkom vyprázdnila štátna kasa. Suchú štátnu pokladnicu s príslušnou agendou na daňové úniky prevzal nový minister dopravy, ktorý počas kolapsu systému spolu s pánom Kažimírom verejne strápnil zúfalého pána Mikloša.
Objem únikov sa zvýšil a zafixoval na istej úrovni, ktorá sa však po pol roku musela ešte raz navýšiť o pár miliónov. Pretože výber daní nie je taký vysoký, aby nenápadne pokryl tieto sumy, nevyhnutne musel prísť radikálny útok na úniky, ktoré doteraz neboli kontrolované vládou, alebo boli trpené, či povolené odídenými štruktúrami.
Organizujú sa stále nové zložky, ktoré odhaľujú týchto nelegálnych vyberačov a neplatičov daní. Nieže by sa tým nejako vylepšil štátny rozpočet. Tieto peniaze slúžia síce na naplnenie štátnej pokladnice, ale štátna pokladnica slúži na zlegalizovanie okrádania občanov členmi vlády. Načo vyrábať nové kauzy, toto je veľmi jednoduchý a príjemný spôsob, ako si naplniť vrecká. Minister financií je čistý, pretože on túto oblasť neriadi a premiér sa tvári, že o ničom nevie. Som si takmer istý, že naozaj o niektorých veciach nevie.
Stále sa však zvyšuje riziko, že niektorý z tých nových snaživých detektívov zabŕdne do firmy, ktorá je pod kontrolou našej jedinej komunistickej strany. Čo keď sa to prevalí ? Zase bude nutné vyrobiť kolaps daňového systému, čo však už dnes vôbec nieje také ťažké. Koncom minulého roku mal systém záhadnú dvojtýždňovú odmlku s následkom akútnej amnézie.
Nebude to nebezpečné ? Ale kde ? Ako ľahko a rýchlo sa zabudlo na Dzurindovu aféru znefunkčenia kontroly daní. A to sa netýka iba DPH, šialené sumy zmizli v zahraničných firmách, premiér v tom pokračuje pod pokrývkou zachraňovania pracovných miest.
Nechápem však dôvody na likvidáciu malých a stredných podnikov, živnostníkov a dohodárov. Čo chcú dosiahnuť zvýšením nezamestnanosti ? Nebudú peniaze na vyplácanie dôchodkov a podpory pre nezamestnaných, ani na sociálne dávky. Ľudia nebudú mať z čoho splácať pôžičky , bývanie.
K čomu to speje ? Toto nie sú dôsledky nejakej krízy ! Je to riadená likvidácia spoločnosti. Štát sa snaží dostať obyvateľov do stavu permanentného strachu. Strachu zo života.
Na niektorých to môže pôsobiť provokatívne, na iných utlmujúco.
Toto nie je sloboda, ani demokracia.
